Pravda o argumentácii

Autor: Peter Frolkovič | 21.11.2006 o 11:59 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  1848x

Názov tohto príbehu som si schválne vypožičal z článku v časopise .týždeň, ktorý pojednával o klamlivej sile argumentácie, ktorá vás presviedča len zhlukom múdro sa tváriacich slov, za ktorými však nie je žiaden obsah. Článok v .týždni sa týkal nepriamo fyziky, môj príbeh bude o matematikovi. Život mi dal šancu sledovať neuveriteľný príbeh človeka, ktorý to zdanlivo ďaleko dotiahol len na základe bezobsažnej argumentácie. Jeho príbeh je určite extrémom, ale niečo z neho má platnosť všade, nielen vo vede. Žiadne strachy, príbeh sa neodohráva na Slovensku ...

Hlavnú postavu tohto príbehu budeme na začiatku nazývať mojim Kolegom. S veľkým písmenom, miesto jeho skutočného mena.

Keď som ho prvý raz stretol, bol mi môj Kolega sympatický. Mladý usmievavý muž, vždy ochotný pomôcť, stále pozitívne naladený. Veľa nám pomohol, keď sme po príchode do Nemecka zariaďovali náš byt, bol som mu za to dlho zaviazaný.

Vždy ma fascinoval, aký bol pracovitý. Celý deň presedel za stolom v našej spoločnej kancelárii zaujatý prácou s počítačom alebo zahĺbený do čítania odborného textu, nedal sa ničím odpútať od roboty. Veľmi rýchlo si vedel osvojiť nové pojmy a rozprávať o nich zdĺhavo počas obeda v menze. Chýbali mu síce vlastné skúsenosti či hlbšie poznatky, niekedy robil chyby a nesprávne uzávery, ale keď mu človek trpezlivo vysvetlil, čo robí nesprávne, pustil sa húževnato do práce, kým omyl nenapravil. Prípadne sa nedopracoval k ďalšiemu.

Každému z nás bolo zrejmé, že je to len mladícka neskúsenosť a že skúsenosti sa dostavia časom. Práce na projekte bolo neúrekom a ja som bol rád, že pre mnohé časovo náročné a rutinné práce bol vždy naporúdzi môj Kolega.

Začalo sa hovoriť o jeho doktorandskej práce. Nastal čas, aby preukázal svoju samostatnosť. Riešenie ďalšieho matematického problému, ktorý sa v našej pracovnej skupine vyskytol, sme prenechali na neho. Dotiahol ho ku zdarnému koncu, našiel riešenie komplikovaných matematických rovníc a preveril ich numerickými výpočtami. Predniesol prednášku na medzinárodnej konferencii a napísal článok, ktorý mu vyšiel v knižke od Springera s kvalitným papierom a hrubou väzbou. Rozhodnutie nechať môjho Kolegu samostatne sa popasovať s problémom sa ukázalo byť správne.

Konečne sme si našli čas i my zabudovať jeho nové riešenie do nášho počítačového programu. Najprv som sa nedivil, že nám jeho metóda nechcela fungovať, nebola to ľahká záležitosť. Keď však ťažkosti trvali príliš dlho, pozrel som si lepšie jeho článok s popisom riešenia. A zažil prvý ozajstný šok.

Vec je matematicky tak priezračne jasná, že sa ju pokúsim vysvetliť i všetkým nematematikom. Predstavte si (žiadne obavy, len na chvíľu), že máte nájsť riešenie dvoch rovníc o dvoch neznámych. Tých rovníc je v praxi viac a sú diferenciálne, ale pre dnešok si vystačíme s dvoma a bez prívlastku.

Obidve rovnice obsahujú aj jeden fyzikálny parameter, nazvime ho "P". Riešenie, ktoré od hodnoty parametra P závisí, bolo známe z literatúry. V našej aplikácii však tento fyzikálny parameter mohol v každej rovnici nadobudnúť inú hodnotu, a tak písmeno P dostalo index, v prvej rovnici P1 a v druhej P2.

Môj mladší neskúsenejší Kolega jednoducho zobral riešenie ako bolo známe z literatúry dovtedy a len zmenil v komplikovaných matematických výrazoch všetky P na P s indexom 1 pre riešenie prvej rovnice a všetky P na P s indexom 2 pre riešenie druhej rovnice. Opticky teda riešenie vyzeralo rovnako, len ho prikrášlil tými indexmi.

Koľkí matematici si lámali dovtedy hlavu nad problémom a nevšimli si, aké je jeho riešenie podľa Kolegu jednoduché.

Ale ako bolo možné, že mu sedeli výpočty? - pýtal som sa vtedy spolu s vami. Odpoveď je jednoduchá. Kolega preveril riešenie len pre príklady, kde bol fyzikálny parameter P vo všetkých rovniciach rovnaký. Napriek tomu, že jediný prínos jeho článku malo byť zovšeobecnenie riešenia pre rôzne hodnoty parametra P, preveril svoje výsledky len pre už známe riešenia.

Vydýchnite si, viac matematiky dnes v tomto článku nebude.

Chopil som sa vtedy príležitosti a priamočiaro mu povedal, čo som sa dovtedy v tomto príspevku bál napísať. "Kolega, vedecká práca nie je pre teba, mal by si sa v budúcnosti realizovať inde!"

V ten jediný deň som ho videl skľúčeného a zarmúteného, v to jediné poobede sa mi podarilo ho presvedčiť o pravdivosti mojich argumentov. Sľúbil mi, že po skončení nášho projektu nebude robiť kariéru na akademickej pôde.

Čas bežal ďalej a Kolega naďalej robil užitočnú mravčiu prácu pre náš projekt. Zásluhou jeho obrovskej pracovitosti a každodenných konzultácii sa mu podarilo nájsť tentoraz skutočné riešenie komplikovaného problému. Výsledok bol vhodný ako základ doktorandskej práce. Ostatné problémy však u neho ostali v nezmenenej a neriešenej podobe. Bol ako posadnutý tým, že svojou povrchnou argumentáciou a sympatickým vzhľadom vedel presvedčiť vzdelaných ľudí o kvalite svojej práce.

Vzdal som sa nádeje na jeho prevýchovu. Zašiel som za jeho vedúcim doktorandskej práce a priznal sa mu mojimi pochybnosťami o kolegovi. Povedal som mu, že podľa mňa kolega nemá schopnosť spísať úspešne doktorandskú prácu a že nemá žiadnu šancu v budúcnosti na samostatný matematický výskum. S obavou som čakal na jeho odpoveď. "Zaujímavé," odpovedal mi profesor, "to isté mi pred rokmi vravel i jeho vedúci diplomovky." A mne sa mihol pred očami znova ten zvláštny výraz v tvári kolegovho bývalého vedúceho diplomovky, keď už pri jeho odchode nebolo viac času na rozhovor ...

Kolega to však napriek mojím pochybnostiam dotiahol do konca. Snáď každý člen našej katedry (okrem mňa) čítal aspoň jednu kapitolu z jeho práce, všetci zalamovali rukami, ale pomohli radami. Prácu nakoniec odovzdal. Posudky neboli negatívne. Titul doktora mu nedokázali nedať.

Náš projekt skončil úspešne, niečo z tej slávy sa prilepilo i na bývalého kolegu, dostal miesto na inej nemeckej univerzite. Medzičasom už zas na inej. Na dobu určitú. Podľa jeho najnovšej internetovej stránky by laik na prvý pohľad povedal, že bývalý kolega robí závratnú kariéru. V zozname výsledkov sú spomenuté dve ceny, tri knihy, 49 publikácii a 18 prednášok. Ale čo len trochu súdnejšiemu človeku musia do očí biť dodatočné informácie - 30 publikácií je v štádiu prípravy (in preparation) alebo tesne pred dokončením (to be submitted), 14 sú tzv. preprinty atď. ...

Len jednu publikáciu som v zozname našiel, ktorá naozaj bola uverejnená v odbornom časopise. Akurát teraz na jeseň. Názov článku mi bol známy. Začali sme ho písať spolu, neskôr som už nemal trpezlivosť. Ako sa menili internetové stránky bývalého, tak sa menili i informácie o tom, v ktorom časopise sa ho pokúsil publikovať. Prezradím vám niečo, čo by som nemal. Z jedného časopisu poslali manuskript i mne na recenziu. Odpísal som im, že text nie je publikovateľný, aj keby bol napísaný odznova.

Trpezlivosť a mravčia práca však prinášajú úspech. Časopis holandskej pobočky Springera dotyčný článok (alebo jeho variáciu) uverejnil. Za 30 amerických dolárov by som si ho mohol stiahnuť a poučiť sa z neho, univerzita v Heidelbergu dotyčný časopis nevlastní a preprintovú verziu, čo je čoraz bežnejšia prax u mojich kolegov, som si stiahnuť z internetu nemohol.

Bývalý sa na aktuálnej stránke chváli i organizovaním dvoch minisympózií, obidve sa uskutočnili na najlepších amerických univerzitách. Ja viem i o treťom, ktoré nespomína. Na veľkej konferencii toto leto v Los Angeles. Organizovali sme tam spolu s jedným slovenským Doktorom vied minisympózium. Jeden môj ďalší slovenský Kolega sa bol pozrieť ku konkurencii, ja som na to nervy nemal.

Na prvé štyri prednášky, kde bol uvedený Bývalý buď ako autor alebo ako spoluautor, sa nikto nedostavil. Nedostavil sa ani Organizátor a ani Predsedajúci tohto minisympózia. Nič netušiaci autor piatej prednášky poctivo odsedel štyri prednášky bez prednášajúcich, ktoré trvali, včítane diskusie, 22 minút, a predniesol tú svoju pred pár zvedavcami.

Keď som sa kedysi dávno rozhodol venovať všetok čas vedeckej práci, mal som kopec ideálov a naivných predstáv. Zásluhou tých niekoľkých skutočných osobností, ktoré som za tie roky stretol, mi niečo z nich ostalo a nedám na svoju prácu dopustiť, na to zlé po čase zabúdam. Po všetkých skúsenostiach verím len na fakty a osobnú zodpovednosť. Keď sú obe prítomné, verím i na silu argumentácie.

Keď počujem niekde niekoho o niečom hlasno a presvedčivo argumentovať, pozastavím sa a mám nedôverčivý pocit, ako keby som to už zažil, ako by som takého človeka už niekde stretol. Déjà vu ...

Ale nech si akokoľvek pamäť namáham, neviem si už vôbec spomenúť ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kažimír prezidentovi Kiskovi odporučil, aby sa vzdal daňového tajomstva

Kiskovi sa do vysvetľovania financovania kampane nechce.

DOMOV

Župan by ma v prvom rade mohol presvedčiť, na čo mi je a čo robí

Podnikateľka by od úradov chcela pokoj.

Čo je nové na SME

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Kandidáti na župana budú odpovedať na vaše otázky

SMEnaživo: Príďte diskutovať s kandidátmi na bratislavského župana.


Už ste čítali?