17 zastavení jesene alebo nájdete nás na každom kilometri

Autor: Peter Frolkovič | 3.10.2006 o 10:10 | Karma článku: 10,47 | Prečítané:  4325x

Človek vysloví nejakú bláznivú myšlienku, aby pobavil vlastnú rodinu a ona, namiesto toho aby sa len zasmiala a ďalej nerušene venovala svojim každodenným povinnostiam, začne vám ju pred očami rozvíjať do nebezpečných rozmerov. Všetko to začalo jednou nevinne vyzerajúcou mapkou. Našiel som ju na internete a znázorňovala kulinársku trasu po vinohradoch v okolí mestečka Freinsheim spolu s 20 zastávkami a s rovnakým počtom stručných jedálnych lístkov. "V každom stánku si dáme jedno menu", zažartoval som bezstarostne pred rodinou. Zobrali ma smrteľne vážne.

Nemecké mestečko Freinsheim leží na Vínnej ceste, teda na Weinstrasse, vo vinárskom regióne Pfalz. Jediný zdroj informácii o ňom nám poskytoval tento zdrap papiera s mapkou:

mapa-533.jpg

Keď sme vystúpili na železničnej stanici, nevedel som ani kde je sever, ani ktorým smerom sa vydať k prvému stanovišťu. Našťastie sme ešte v Mannheime kúpili odborný časopis Benjamin Blümchen, ktorého prílohu - profesionálny kompas - sme využili pri plánovaní na ktorú svetovú stranu sa vydať.

kompas.jpg

Neplánovali sme nasucho ani nahladno. Kým sme popíjali Neuer Wein a čakali na Flammkuchen, geoffnet.jpgdvaja členovia výpravy starostlivo podčiarkovali položky v dvadsiatich jedálnych lístkoch.

Poviem vám, nebola to jednoduchá robota, niektoré položky sa opakovali viackrát, a aj ich kalorická hodnota bola veľmi premenlivá, takže to bola jednoznačne netriviálna úloha z optimalizácie.

flammenkuchen.jpg "Na stanovišti 18 si dáme jelení guláš s brusnicami", začul som len tak na pol ucha. Niečo sa pomrvilo v mojom pravom vačku nohavíc. Nezúfaj, upokojoval som peňaženku, stanovište číslo osemnásť je ešte ďaleko. Nikto nevie, čo sa všetko medzitým prihodí.

Dopili sme "nové víno" a dojedli vynikajúci chrumkavý "koláč" so slaninkou, cibuľkou a smotanou. Posledná položka v 20 jedálnych lístkoch bola podčiarknutá, mohli sme sa vydať na cestu.

Pod mnohými fotkami sa skrývajú ďalšie podrobnosti, treba sa len trochu pohrať s myškou a s kurzorom na monitore. Teda ak vám to funguje tak dobre ako mne ...

planovanie.jpg

Keďže sme zásluhou kompasu vedeli, kde je sever, vybrali sme sa tým smerom do centra mestečka nájsť stanovište s číslom jeden. Centrum mestečka Freinsheim je síce malé, ale milé, ceduľku s číslom jeden sme našli rýchlo. Významný prvý vstup našej výpravy do kulinárskeho sveta som zaznamenal na krátke video:

>

Hodovanie sme začali, ako sa na Slovákov patrí, polievkou. Nie však hocijakou, ale tekvicovou (Kürbis Supp). A tak ako za starých čias, chlípali sme ju jednou lyžicou. Aj keď nie drevenou.

Tetuška nám polievku naservírovala s takou láskou, že aj vyzerala tak vynikajúco, ako chutila:

kurbis.jpg

Stanovište číslo dva bolo len o niekoľko krokov ďalej, blízko starej radnice, na hlavnom námestí mestečka:

mestecko.jpg

Začali sme vo svojom výbere pritvrdzovať - "Saukoppsülze" v miestnom dialekte, v našom nárečí asi niečo medzi huspeninou a tlačenkou, vo všetkých rečiach výborná pochúťka:

huspenina.jpg

Veľmi príjemne sa nám na stanovišti číslo dva sedelo, ale čakala nás ešte dlhá cesta a týmto ležérnym tempom by sme sa nikdy nedopracovali ku číslu 20 na konci tohto príspevku.

Podľa plániku sme mali opustiť mestečko smerom na juh a dostať sa konečne do vinohradov. Než sme tak učinili, najmladší člen výpravy skontroloval aktuálnu polohu svetových strán:

petoakompas.jpg

Na stanovišti číslo tri sa naša výprava nepotešila. "Volské prsia s chrenom (Ochsebruscht mit Merredisch) už nemajú", musel som prekaziť manželkine chute, keď som sa vrátil od pultu ku stolu. "Čo to vravíš", nechcela mi rozumieť manželka, "aké prsia, chcel si snáď povedať hruď, nie!?", uľavila si nahlas. "Kde vy už máte prsia ...", dodala asi v duchu.

Ako náhradný program vyhral Liptauer Brod, ktorý nie náhodou chutil ako slušná napodobenina bryndzovej nátierky:

bryndza.jpg

Už z diaľky sa od stanovišťa číslo štyri šírila vôňa grilu. Bola mimoriadne lákavá, žiaľ nie ten "šór", ktorý pred grilom čakal. A tak znova zvíťazil náhradný program, tentoraz chlebík s pečeňovou paštétou.

rad.jpg

Začali sme pomaly tušiť, že starostlivé plánovanie na nultom stanovišti pri železničnej stanici budeme musieť zameniť často za improvizáciu. Pri stánku označenom na mape číslom päť som aj chvíľu stál v rade na plánovanú "oblátku" (Waffle no Omas Rezept), ale po dlhej chvíli čakania vyhral lepší nápad. Za päťdesiat miestnych halierov sme si kúpili strapec hrozna Dornfelder:

dornfelder.jpg

Na stanovišti číslo šesť sa pýtalo znova niečo napiť. Aby to malo logiku a nadväznosť, tricko.jpgdali sme si pohárik s kvalitným červeným Dornfelderom. Aj deťom sme kúpili niečo do série - hroznový strik (Traubenschorle).

Slniečko pripekalo čoraz viac, atmosféra tak príjemne hustla a ja som si začal všímať veci, ktoré aj básnik, nielen matematik, začne viac vnímať po víne. Teda, nie žeby som si to uvedomoval vtedy a tam, to skôr až teraz, keď dodatočne prezerám fotky. Prestávajú mať dokumentárny charakter a začínajú mať viac taký ľudský rozmer. Ako ten tieň pohárika na tričku mojej manželky.

Zo stanovišťa číslo sedem a osem chýba dokumentácia úplne. Na prvom menovanom si dal najstarší syn "lančmít" (Fleschkes), na posledne menovanom stredný syn zas mäsový špíz s pečivom (Spiessbrode im Weck). Fotil som až na stanovišti deväť, kde sme si, úplne výnimočne, dali jedlo podľa plánu. Bola ňou zas netradičná polievka, tentoraz z rizlingu, citrónovej trávy a kokosového mlieka (Rieslingsuppe mit Zintronengras und Kokosmilch).

Chutila lahodne, tak ako všetko na obrázku nižšie.

pauza.jpg

Stanovište číslo deväť bolo najkritickejšie. Blízko neho bola odbočka, ktorá by nás podľa mapy zaviedla naspäť na železničnú stanicu a odtiaľ vláčik domov do pohodlia mäkkých foteliek a matracov. Teplo stále ešte neustupovalo a čas letel neúprosne. Bolo zrejmé, že ďalší priebeh výpravy musíme urýchliť, inač môžme čakať vzburu mužstva.

Ako kapitán som poslal posádku napred na stanovište číslo desať (syrový špíz - Kees vum Schbies) a ja som pri starom gaštane zabočil na malú stranu.

gastan.jpg

Na stanovišti číslo jedenásť som poctivo vyčkal rad na zemiakové placky s jablkovou dreňou (Grumbeerpannekuche mit Appelbrei) pre nášho najmladšieho syna. Kým časť výpravy dojedala aktuálne menu, ja som sa obetoval a vybral dopredu na stanovište číslo dvanásť, aby sa ním zvyšok rodiny nemusel zaťažovať. Viď fotku schovanú nižšie ...

placky.jpg

Na stanovišti číslo 13 sme využili, že vysmädli deti (hroznový strik) a na stanovišti číslo 14 ten istý fakt u mojej manželky (sekt).

Ďalšie stanovište sa v mnohom líšilo od ostatných. Napríklad aj tým, že pri ňom bol záchod.

wc.jpg

brezel.jpgNa kopčeku s číslom pätnásť vysedávali účastníci, unavení buď dlhou cestou za sebou, alebo, ešte horšie, unavení z tej predstavy dlhej cesty pred sebou, každý podľa toho, ktorým smerom kulinársku trasu začal.

Tu niekde som si najviac uvedomil rozdiel medzi mojimi doterajšími spomienkami na všetky vinobrania či iné vinné slávnosti a na tento dnešný Weinfest. Vyjadril by som sa odborne - tento vo Freinsheime bude tvoriť v mojich spomienkach singulárny bod. V tom dobrom slova zmysle.

Aha, ale toto je príspevok o inom, hneď to napravím. Pozrieme do zoznamu, ktorý spisoval najstarší syn, a čo vidím - na stanovišti číslo 15 sme kúpili praclík (Brezl). Zachovala sa z neho aj fotka. Bol určený pre najmladšieho člena výpravy, ale ten sa najprv vybral s maminou na záchod v predchádzajúcom obrázku a tak mu praclík zatiaľ podržal stredný syn z tejto rozprávky o troch bratoch.

Zvyšok výpravy sme sa pomaly od pohody na nižšie uvedenom obrázku presunuli ešte nižšie v tomto príspevku, aby sme sa pokračovali v napĺňaní svojich neľahkých povinností.

vyhlad.jpg

Stanovište číslo šestnásť bolo vo vile s veľkým dvorom. Keďže som sa stále držal hesla, že hlad je len prezlečený smäd, vypýtal som si od tetušky deci červeného Cuvée s prevahou Cabernet Savignon. A že mám slabosť pre ľudské omyly, ani som ju nezahriakol, keď mi naliala plný pohár, aj keď som si pomyslel, že to druhé deci z tých dvoch je už navyše. Ako neskôr vysvitne, mýlil som sa.

Na ďalšej fotke, ako aj na niekoľkých predchádzajúcich, si môžte všimnúť, že v tomto regióne gaštan a vinič patria k sebe.

villa.jpg

Blížime sa späť k mestečku. Stanovište sedemnásť sme prakticky preskočili (minerálka) a tesne pred poslednými tromi sa celá rodina znova dala dokopy. "Kde je môj praclík?", spýtal sa Peťko. Pozreli sme sa vyčítavo na jeho brata, ktorý ho mal len podržať.

To už davy zhustli a stánkov bolo viac ako povoľovala mapka. Nikde žiadne číslo 18, nikde žiadna vôňa po guláši, nieto ešte po brusniciach. V mužstve očividne narastalo nespokojné mrmlanie, schyľovalo sa ku malej vzbure v podpalubí. Výprava trvala už pridlho a koniec bol v nedohľadne.

A tak sa vedenie výpravy operatívne rozhodlo stočiť kormidlo smer Bahnhof. Ledva, ledva sme stihli vláčik, ktorý sa snažil na nástupišti pohltiť všetkých záujemcov o ústup. Vylial som na koľajnice pod kolesá to deci vína navyše a vláčik nás za odmenu ešte prehltol do svojho preplneného vnútra.

Dnes mi je ľúto tých posledných troch vynechaných stanovíšť, určite by sme ich našli, tak ako ony nás našli na každom kilometri.

Ale aspoň sa mi tých sedemnásť zastavení jesene viac hodilo do titulku ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?