Ako som úradne prehlásil auto z Nemecka na Slovensko

Autor: Peter Frolkovič | 3.10.2007 o 21:35 | Karma článku: 11,72 | Prečítané:  11118x

Rozmýšľal som ako najlepšie priblížiť náš návrat na Slovensko po toľkých rokoch v Nemecku a vyšlo mi, že asi najlepšie bude, keď len napíšem, ako sme odtiaľ sem prehlásili naše auto. Ja som sa vlastne rozhodol o tom napísať už vopred v Nemecku a i z toho dôvodu som si zaumienil využiť pri prehlasovaní len oficiálne uznané úradné postupy. To aby sa mi po ôsmych rokoch v Nemecku podarilo rýchlejšie si spomenúť na slovenské pomery ;-) ...

Najprv vás však musím stručne zoznámiť s mojim pohľadom na vec. Auto je pre mňa iba "spoznaná nevyhnutnosť", o autá som sa nikdy nezaujímal a ani zaujímať nebudem, mám iné priority. Nečakajte teda v tomto príspevku žiaden odborný výklad, len moju osobnú skúsenosť. Ak hľadáte návod ako postupovať pri dovoze auta z EU na Slovensko, nájdete ho v odkazoch na konci tohto príspevku.

1. Postup v Nemecku.

Na vybavenie potrebných záležitostí som potreboval v Nemecku jeden deň. Presnejšie jedno poobedie. Informácie ako postupovať nájde človek na internete a sú jednoduché a zrozumiteľné. Z nich sa dozviete, že auto treba na príslušnom úrade (Zulassungsstelle) odhlásiť a požiadať si o "prevodnú" značku (Ausführkennzeichen) na dobu určitú, počas ktorej auto z Nemecka vyveziete a nahlásite inde. Na wikipédii nájdete obrázok takejto značky (vpravo vo farebnom pásiku vidíte dokedy je značka platná):

kz.jpg

Na túto prechodnú dobu si musíte uzavrieť povinnú zmluvnú poistku. V internete nájdete veľa ponúk od poistiek na 2 týždne až po polročné, ktoré sa líšia sumou, ktorú za poistku zaplatíte. Ja som sa rozhodol pre tú najkratšiu za 45 eur, hoci tá na jeden mesiac bola len o 10 eur drahšia. Ako vysvitne čoskoro, bolo to prvé chybné rozhodnutie ...

Príslušný úrad na odhlásenie auta som v Mannheime navštívil deň pred odchodom na Slovensko. Po nedlhom čakaní v rade mi ochotná a milá úradníčka skontrolovala všetky donesené dokumenty, dala jasné pokyny a časenku s číslom v poradovníku. Žiadosť som žiadnu nevypĺňal.

Keď prišla na rad moja časenka, iná menej milá ale o to krajšia úradníčka naťukala potrebné údaje do počítača, poslala ma do pokladne zaplatiť správny poplatok asi 45 eur a dala mi úlohu vyhotoviť dve poznávacie značky.

Jedna firma na ich zhotovenie bola hneď oproti úradu, ďalších päť roztrúsených po blízkom okolí. Výroba značiek trvala niekoľko minút, výsledok ma stál dohromady asi 30 eur. Nasadil som značky na auto a počkal na parkovisku. V dohodnutý čas prišla k autu už tretia úradníčka. Skontrolovala výrobné číslo pod kapotou (VIN) s číslom v papieroch. Očividne spokojná s výsledkom mi odovzdala dokumenty k autu - niečo ako technický preukaz (Fahrzeugschein, platný na dobu určitú) a Zullasungsbrief II. Tým sa celá úradná záležitosť na nemeckej pôde skončila.

Už bolo treba len prepraviť auto na Slovensko a absolvovať nadväzujúcu procedúru doma ...

2. Medzihra

Nie som až taký bezstarostný typ človeka, ako sa niekomu niekedy zdám a preto niekoľko dní pred odchodom z Nemecka na Slovensko som poslal dlhému zoznamu známych správu o našom návrate a len tak medzi rečou som sa spýtal, či nevedia ako prehlásiť autíčko na trvalý pobyt na Slovensku.

Šírka repertoáru odpovedí bola ohromujúca. Od hororových historiek o tom ako procedúra prebiehala ešte pred pár rokmi ("čaká ťa strastiplná procedúra, ktorú sa mne nepodarilo prekonať") až po optimistické názory znenia "Prídeš, prihlásiš auto, dostaneš značku a radostne to zapiješ". Priznám sa, najvďačnejší som bol za tie druhé, aj keď nezneli až tak dôveryhodne ...

Ak mám stručne zrekapitulovať užitočné informácie od priateľov a známych, vyšli mi dve nové požiadavky, ktoré som narýchlo vybavil v posledné dni pred odchodom - prechodnú poistku aspoň na jeden mesiac a takzvaný COC dokument (certifikát konformity, papier preukazujúci, že dovážané auto spĺňa normy európskej homologizácie :-).

To prvé sa mi podarilo tesne, ale úspešne. Jednoducho som telefonicky požiadal o zrušenie pôvodnej poistky na 14 dní a u tej istej firmy si objednal poistku na 30 dní. Na druhý deň dorazila poštou a peniaze za tú prvú mi vrátili na účet o niekoľko dní. To všetko napriek tomu, že už bolo po oficiálnej reklamačnej dobe ...

Skratka COC nie je na slovenskom internete veľká neznáma, nájdete dokonca firmu, ktorá vám tento dokument za 4000 SKK a za niekoľko týždňov zaobstará. Mne sa to podarilo zariadiť v Nemecku za jeden deň a za 75 eur. Našiel som telefónne číslo, kde mi na druhej strane človek po nemecky s očividným francúzskym prízvukom (hej, vlastním auto značky Citroen) ochotne vysvetlil, ako sa ku dokumentu najrýchlejšie dostanem. Stačilo zaplatiť poplatok v jednom servise a o niekoľko dní ma v poštovej schránke na našej slovenskej adrese čakala obálka s mojim zatiaľ najdrahším úradným dokumentom.

3. Postup na Slovensku

Pokúsim sa napísať túto kapitolu stručne. Aby to však bolo aspoň trochu napínavé, budem postupne odrátavať dni do vypršania platnosti prechodnej autopoistky. Tej, ktorú som si najprv naivne vybavil len na 14 dní a neskôr predĺžil na 30 dní. Predĺžená poistka mala vypršať 29. augusta, ja som však už v pondelok 27. augusta potreboval cestovať služobne autom na týždeň do Nemecka.

Takže, od-te-raz:

Prvé dva augustové dni zabralo sťahovanie.

V piatok 3. augusta po dlhšom hľadaní správneho telefónneho čísla som sa konečne dovolal tesne pred obedom na správne miesto - Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Na druhej strane telefónnej linky mi potvrdili, že svoju púť za úradným poslovenčením nemeckého auta s francúzskym prízvukom mám začať u nich osobne. Úradné hodiny majú v piatok do 12:00.

V pondelok 6. augusta som sa dostavil na úrad. Nemal som najmenšieho tušenia, o čo vlastne idem žiadať. Na nástenkách po stenách boli hrozivé pokyny, čo všetko treba v úradnej záležitosti predložiť. Väčšinu vyžadovaných dokumentov som mal, ale pri čítaní niektorých ma mrazilo - kde len zoženiem doklad o bezúhonnosti? Alebo čo sa môže skrývať pod označením ostatné dokumenty?!

Rozhovor s úradníkom však prebehol bez problémov, všetky potrebné dokumenty do prvého kola mi dali nemecké úrady v prvej kapitole tohto príspevku. Dostal som za úlohu vyplniť formulár s výstižným názvom Žiadosť o uznanie typového schválenia (typového schválenia ES) jednotlivo dovezeného vozidla vo vlastníctve občana SR (EÚ) viac než 12 mesiacov a dať úradne preložiť jednu stranu technického dokumentu Zulassungsbrief II z nemčiny do slovenčiny. Ďalší úradný deň v úrade je v stredu.

Do utorka 7. augusta sa mi preklad podarilo zariadiť. Na stránke www.prekladatelia.eu som našiel ochotnú prekladateľku, ktorá mi dotyčnú stranu preložila za jeden deň a za 400 SKK.

V stredu 8. augusta som znova navštívil Úrad pre dopravu. Odovzdal som dokumenty, 1000 SKK kolok a dostal druhú úlohu. Mám sa dostaviť v piatok ráno, dostanem dôležité dokumenty, s ktorými pôjdem spolu s autom na technickú kontrolu a ešte v to isté doobedie sa musím vrátiť znova na úrad, lebo inak ... však uvidíte.

V piatok 10. augusta som sa dostavil do úradu už pred ôsmou. Zišlo sa tam dosť národa, ale k mojim dverám som sa pretlačil medzi prvými. Za mnou v rade čakal dobre vyzerajúci mladík v pestrofarebnom tričku, podľa jeho rečí a správania tu očividne bol doma.

Vošiel som do kancelárie. Úradník mi odovzdal Rozhodnutie o prerušení správneho konania vo veci uznania typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla vo vlastníctve občana SR viac ako 12 mesiacov, vraj aby som doplnil svoju žiadosť o predpísané náležitosti, rozumej technickú prehliadku.

Na stanici technickej kontrole ma nechali nejaký čas čakať. Cez zasklenené dvere čakárne pri vchode som videl mladíka, ktorý čakal ráno v úrade v rade za mnou, ako vychádza s úsmevov a s veľkým čiernym autom von z areálu.

Konečne som prišiel i ja na rad. Na moje prekvapenie si odo mňa vyžiadali i dovtedy nepotrebný COC dokument. Začala technická kontrola za 750 SKK. Prešiel som spolu s autom a s technikom úspešne jedným testom za druhým, až auto zastalo na poslednom stanovišti. "Netesní vám olej", prišiel som sa sám presvedčiť za technikom do prepadliska pod auto. Bola to pravda.

Auto muselo do servisu. Toto bola neplánovaná časť tohto príspevku do blogu, preto som sa nemusel držať svojich predsavzatí z úvodu. Zavolal som priateľovi, či nemá známeho v nejakom autoservise. Telefonát sa oplatil, aj keď bol piatok, dostal som termín už na stredu ...

V stredu 15. augusta ráno mi môj dlhoročný dobrý priateľ pomohol odovzdať auto do skúsených rúk. Čakal som poobede na telefonát, o koľkej si autíčko môžem vyzdvihnúť. Aj vo štvrtok poobede som čakal na telefonát. Keby ešte v piatok doobeda zavolali, stíhal som zájsť na úrad.

V piatok poobede 18. augusta som si mohol auto vyzdvihnúť zo servisu.

V pondelok 20. augusta po úspešnom reparáte za 200 SKK som sa dostavil na úrad s Protokolom o technickej kontrole vozidla, ktorý potvrdzoval, že vozidlo je na premávku spôsobilé. Úradník, ktorý sa mi dovtedy venoval, tam nebol, mal dovolenku. Musel ho zastupovať jeho šéf, ktorý za normálnych okolností máva iné starosti. Neočakával som ľahkú procedúru.

Opak bol znova pravdou. Všetko prebehlo vo veľmi milej a zhovorčivej atmosfére. Už mi zostávalo splniť len poslednú tretiu úlohu a v stredu si môžem prísť po princeznú. Pardon, po papiere. Posledná úloha bola ľahká, stačilo len nehľadieť na finančné výdaje a zaplatiť ďalší príspevok 2000 SKK do Recyklačného fondu.

V stredu 23. augusta som sa dostavil doobeda do kancelárie. "Tak som si prišiel po tú princeznú!", usmieval som sa už vo dverách. "Po aké papiere ste si to prišli?", znela nechápavá protiotázka. Za krátko sa to vyjasnilo - jednoducho na mňa zabudli.

A bol som tam, kde som nechcel byť. Ak by som papiere na Úrade dopravy dostal až v piatok, musím ešte na Dopravný inšpektorát a nestíham v pondelok 27. augusta vycestovať s autom do Nemecka podľa plánu.

"Skúste prísť poobede," dali mi poslednú šancu ako v rozprávke.

Prišiel som teda v ten deň ešte raz polhodinu pred záverečnou. V kancelárii sa odohralo ešte pár menších pokusov prichytiť ma pri nejakých nedostatkoch, ale nedal som sa. Všetky úlohy som úspešne splnil! A konečne som sa dozvedel, o čo som sa to tých niekoľko týždňov vlastne snažil - moje nemecké autíčko s francúzskym prízvukom dostalo Osvedčenie o evidencii v ľubozvučnej slovenčine vo formáte A4.

"Neposkladajte si ho ešte," dostal som dobrú radu,"aby si ho na Dopravnom inšpektoráte mohli naskenovať do počítača."

Vo štvrtok 24. augusta som už bol v situácii bežného občana Slovenskej republiky, ktorý si chce zaobstarať novú poznávaciu značku.

Viac ako 50 údajov z ešte stále neposkladaného Osvedčenia o evidencii som musel ručne vypísať do žiadosti. Podal som všetky papiere úradníkovi za okienkom. Osvedčenie mi vrátil so slovami, aby som dal na vlastné náklady vyhotoviť jednu fotokópiu. "Priložíme ju k žiadosti," vysvetlil mi uniformovaný úradník, "keby ste sa pri vypisovaní žiadosti pomýlili!".

Keď už bolo po všetkom (2000 SKK), s veľkou úctou som Osvedčenie o evidencii jeden krát napoly preložil.

A potom ešte raz, kým Osvedčenie nebolo celkom maličké.

dokus.jpg

4. Epilóg

Na parkovisku pred Dopravným inšpektorátom už nikoho nebolo. Doobedňajší ruch celkom utíchol, jediný zvuk vydávali neďaleké stromy, ktorými sa preháňal vietor. Pozeral som chvíľu osamotený na namontovanú poznávaciu značku s malými písmenkami SK a rozmýšľal som, či je to naozaj všetko. Či skutočne výsledkom tých niekoľko týždňov dovolenky má byť len takáto malá vizuálna zmena.

A potom som na to prišiel. Na niečo, čo tú zmenu dostatočne zvýrazní.

Naklonil som sa k autu a opatrne, aby sa papier netrhal, som odlepil veľkú bielu nálepku v tvare elipsy s hrubým čiernym písmenkom D uprostred.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?