Hlavnú postavu tohto príbehu budeme na začiatku nazývať mojim Kolegom. S veľkým písmenom, miesto jeho skutočného mena.
Keď som ho prvý raz stretol, bol mi môj Kolega sympatický. Mladýusmievavý muž, vždy ochotný pomôcť, stále pozitívne naladený. Veľa námpomohol, keď sme po príchode do Nemecka zariaďovalináš byt, bol som mu za to dlho zaviazaný.
Vždy ma fascinoval, aký bol pracovitý. Celý deň presedelza stolom v našej spoločnej kancelárii zaujatý prácou s počítačom alebozahĺbený do čítania odborného textu, nedal sa ničím odpútať od roboty. Veľmi rýchlo si vedel osvojiť novépojmy a rozprávať o nich zdĺhavo počas obeda v menze.Chýbali mu síce vlastné skúsenosti či hlbšie poznatky, niekedy robilchyby a nesprávne uzávery, ale keď mu človek trpezlivo vysvetlil, čorobí nesprávne, pustil sa húževnato do práce, kým omyl nenapravil.Prípadne sa nedopracoval k ďalšiemu.
Každému z nás bolo zrejmé, že je to len mladícka neskúsenosť a žeskúsenosti sa dostavia časom. Prácena projekte bolo neúrekom a ja som bol rád, že pre mnohé časovo náročnéa rutinné práce bol vždy naporúdzi môj Kolega.
Začalo sa hovoriť o jeho doktorandskej práce. Nastal čas, aby preukázalsvoju samostatnosť. Riešenie ďalšieho matematického problému, ktorý sa v našej pracovnej skupine vyskytol, sme prenechali na neho. Dotiaholho ku zdarnému koncu, našiel riešenie komplikovaných matematickýchrovníc a preveril ich numerickými výpočtami. Predniesol prednášku namedzinárodnej konferencii a napísal článok, ktorý mu vyšiel v knižke odSpringera s kvalitným papierom a hrubou väzbou. Rozhodnutie nechaťmôjho Kolegu samostatne sa popasovať s problémom sa ukázalobyť správne.
Konečne sme si našli čas i my zabudovať jeho nové riešenie do nášhopočítačového programu. Najprv som sa nedivil, že nám jeho metódanechcela fungovať, nebola to ľahká záležitosť. Keď však ťažkostitrvali príliš dlho, pozrel som si lepšie jeho článok s popisomriešenia. A zažil prvý ozajstný šok.
Vec je matematicky tak priezračne jasná, že sa ju pokúsim vysvetliť ivšetkým nematematikom. Predstavte si (žiadne obavy, len na chvíľu), žemáte nájsť riešenie dvoch rovníc o dvoch neznámych. Tých rovníc je vpraxi viac a sú diferenciálne, ale pre dnešok si vystačíme s dvoma abez prívlastku.
Obidve rovnice obsahujú aj jeden fyzikálny parameter, nazvime ho"P". Riešenie, ktoré od hodnoty parametra P závisí,bolo známe z literatúry. V našej aplikácii však tento fyzikálnyparameter mohol v každej rovnici nadobudnúť inú hodnotu, a tak písmenoP dostalo index, v prvej rovnici P1 a v druhej P2.
Môj mladší neskúsenejší Kolega jednoducho zobral riešenie ako boloznáme z literatúry dovtedy a len zmenil v komplikovanýchmatematických výrazoch všetky P na P s indexom 1 pre riešenie prvejrovnice a všetky P na P s indexom 2 pre riešenie druhej rovnice.Opticky teda riešenie vyzeralo rovnako, len ho prikrášlil tými indexmi.
Koľkí matematici si lámali dovtedy hlavu nad problémom a nevšimli si, aké je jeho riešenie podľa Kolegu jednoduché.
Ale ako bolo možné, že mu sedeli výpočty? - pýtal som sa vtedy spolu svami. Odpoveď je jednoduchá. Kolega preverilriešenie len pre príklady, kde bol fyzikálny parameter P vo všetkýchrovniciach rovnaký. Napriek tomu, že jediný prínos jeho článku malo byťzovšeobecnenie riešenia pre rôzne hodnoty parametra P, preveril svoje výsledkylen pre už známe riešenia.
Vydýchnite si, viac matematiky dnes v tomto článku nebude.
Chopil som sa vtedy príležitosti a priamočiaro mu povedal, čo som sadovtedy v tomto príspevku bál napísať. "Kolega, vedecká práca nieje pre teba, mal by si sa v budúcnosti realizovať inde!"
V ten jediný deň som ho videl skľúčeného a zarmúteného, v to jedinépoobede sa mi podarilo ho presvedčiť o pravdivosti mojich argumentov. Sľúbil mi, že poskončení nášho projektu nebude robiť kariéru na akademickej pôde.
Čas bežal ďalej a Kolega naďalej robil užitočnú mravčiu prácu pre nášprojekt. Zásluhou jeho obrovskej pracovitosti a každodennýchkonzultácii sa mu podarilo nájsť tentoraz skutočné riešeniekomplikovaného problému. Výsledok bol vhodný ako základ doktorandskejpráce. Ostatné problémy však u neho ostali v nezmenenej a neriešenejpodobe. Bol ako posadnutý tým, že svojou povrchnouargumentáciou a sympatickým vzhľadom vedel presvedčiť vzdelaných ľudí o kvalite svojej práce.
Vzdal som sa nádeje na jeho prevýchovu. Zašiel som za jeho vedúcimdoktorandskej práce a priznal sa mu mojimi pochybnosťami o kolegovi. Povedal sommu, že podľa mňa kolega nemá schopnosť spísaťúspešne doktorandskú prácu a že nemá žiadnu šancu v budúcnosti na samostatný matematickývýskum. S obavou som čakal na jeho odpoveď. "Zaujímavé," odpovedal miprofesor, "to isté mi pred rokmi vravel i jeho vedúci diplomovky." A mne samihol pred očami znova ten zvláštny výraz v tvári kolegovho bývaléhovedúceho diplomovky, keď už pri jeho odchode nebolo viac času na rozhovor ...
Kolega to však napriek mojím pochybnostiam dotiahol do konca. Snáď každý člennašej katedry (okrem mňa) čítal aspoň jednu kapitolu z jeho práce,všetci zalamovali rukami, ale pomohli radami. Prácu nakoniec odovzdal.Posudky neboli negatívne. Titul doktora mu nedokázali nedať.
Náš projekt skončil úspešne, niečo z tej slávy sa prilepilo i na bývalého kolegu, dostal miesto na inej nemeckej univerzite. Medzičasomuž zas na inej. Na dobu určitú. Podľa jeho najnovšej internetovej stránkyby laik na prvý pohľad povedal, že bývalý kolega robí závratnú kariéru.V zozname výsledkov sú spomenuté dve ceny, tri knihy, 49publikácii a 18 prednášok. Ale čo len trochu súdnejšiemu človeku musiado očí biť dodatočné informácie - 30 publikácií je v štádiuprípravy (in preparation) alebo tesne pred dokončením (to besubmitted), 14 sú tzv. preprinty atď. ...
Len jednu publikáciu som v zozname našiel, ktorá naozaj bolauverejnená v odbornom časopise. Akurát teraz na jeseň. Názov článku mi bolznámy. Začali sme ho písať spolu, neskôr som už nemaltrpezlivosť. Ako sa menili internetové stránky bývalého, tak samenili i informácie o tom, v ktorom časopise sa ho pokúsil publikovať.Prezradím vám niečo, čo by som nemal. Z jedného časopisu poslali manuskript i mne na recenziu. Odpísal som im, že text nie je publikovateľný, aj keby bol napísaný odznova.
Trpezlivosť a mravčia práca však prinášajú úspech. Časopis holandskejpobočky Springera dotyčný článok (alebo jeho variáciu) uverejnil. Za 30amerických dolárov by som si ho mohol stiahnuť a poučiť sa z neho,univerzita v Heidelbergu dotyčný časopis nevlastní a preprintovúverziu, čo je čoraz bežnejšia prax u mojich kolegov, som si stiahnuť zinternetu nemohol.
Bývalý sa na aktuálnej stránke chváli i organizovaním dvochminisympózií, obidve sa uskutočnili na najlepších americkýchuniverzitách. Ja viem i o treťom, ktoré nespomína. Na veľkejkonferencii toto leto v Los Angeles. Organizovali sme tam spolu sjedným slovenským Doktorom vied minisympózium. Jeden môj ďalšíslovenský Kolega sa bol pozrieť ku konkurencii, ja som na to nervynemal.
Na prvé štyri prednášky, kde bol uvedený Bývalý buď ako autor alebo akospoluautor, sa nikto nedostavil. Nedostavil sa ani Organizátor a aniPredsedajúci tohto minisympózia. Nič netušiaci autor piatej prednášky poctivo odsedelštyri prednášky bez prednášajúcich, ktoré trvali, včítane diskusie, 22minút, a predniesol tú svoju pred pár zvedavcami.
Keď som sa kedysi dávno rozhodol venovať všetok čas vedeckej práci, malsom kopec ideálov a naivných predstáv. Zásluhou tých niekoľkýchskutočných osobností, ktoré som za tie roky stretol, mi niečo z nichostalo a nedám na svoju prácu dopustiť, na to zlé po čase zabúdam. Po všetkých skúsenostiach verím len na fakty a osobnú zodpovednosť. Keď sú obe prítomné, verím i na silu argumentácie.
Keď počujem niekde niekoho o niečom hlasno a presvedčivo argumentovať,pozastavím sa a mám nedôverčivý pocit, ako keby som to už zažil, ako bysom takého človeka už niekde stretol. Déjà vu ...
Ale nech si akokoľvek pamäť namáham, neviem si už vôbec spomenúť ...
