Cédečko Bez konca som si objednal dnes cez internet. Bude symbolicky prvé, čopribudne v našom bratislavskom byte po návrate z Nemecka, ostatnýchniekoľko stoviek cédečiek musí čakať v garáži v Stupave, kým sa tu vbyte pre ne uvoľní miesto.
Spomienky si v hlave nosím so sebou stále. Najčerstvejšia s kapelou Živé kvety nie je ani mesiac stará. To keď v sobotu 22. septembra vystúpili v rámci Dňa bez áut na výnimočne prázdnom parkovisku pri Starom moste v Bratislave.
Všetko v ten deň, včítane počasia, bolo šlendriánsky organizované. O koncerte som sa dozvedel len náhodou. Nahovoril som celú rodinu, aby sme sa na koncert odviezli električkou, keďže mestská doprava bola v ten deň zadarmo. Deti neboli moc nadšené, starší syn je viac na Desmod a okrem toho vlastní električenku, no a mladší syn zas uprednostňuje Večerníčky v televízii, ale nakoniec sme sa všetci spoločne dostavili načas na miesto koncertu.
Na malom pódiu hralo folkové zoskupenie Jednofázové kvasenie a bolo zrejmé, že začiatok koncertu Živých kvetov sa oneskorí. Sadli sme si na terasu priľahlej krčmy v predstave, že sa nám od obsluhy dostane nejakého občerstvenia. Pri stole kúsok od nás sedela partia mladých ľudí, ktorí na rozdiel odo mňa vedeli ako na to. Nečakali na obsluhu a po pivo si chodili priamo do výčapu. Pri ich stole vládla príjemná atmosféra.
Nejaký čas mi to trvalo, ale nakoniec som sa dovtípil. Pri vedľajšom stole sa dostávali do správnej teploty práve členovia kapely Živé kvety. Bol som z toho rovnako hotový, ako keď som kedysi v Berlíne mal na dosah ruky členov kapely Flaming Lips.
Kapela Živé kvety sú okrem mňa už len pre málokoho hviezdy slovenskej hudobnej scény. Očividne im to nevadí, naopak, imidž antihviezd prostoreká Lucia Piussi svojimi výrokmi a hlavne vlastnými textami len utvrdzuje.
Pamätám sa ako si raz kvôli nej vošli do vlasov môj najlepší kamarát a moja najlepšia kamarátka, keď sme jeden večer minulého roku v Nemecku prekvapene objavili na internete, že Živé kvety vydali na Slovensku cédečko Sloboda. Pesničky, ktoré kapela ponúkala na svojich stránkach, sa páčili všetkým trom, je to v ich najlepších momentoch presne ten štýl gitarového rocku, čo mi svojou sugestívnou atmosférou plne vyhovuje, ale na texty reagoval každý z nás rozdielne.
Sloboda - mp3 skladba zo stránok www.zivekvety.sk.
"Agitácia", ociachovala texty vtedy moja manželka. Kamarát, už len z princípu, sa snažil manželke teóriu vyvrátiť, ale po tých niekoľkých pohároch dobrého vína, čo sme v sebe mali, nemal už len z princípu žiadnu šancu. Neskôr sa obaja zmierili, ako vždy, veď manželka je vynikajúca a zanietená kuchárka a Karol je jej najlepší hosť, ale mimo nás troch sú spory o kapelu ešte vypätejšie.
Napríklad môj najmladší syn, ako sa dá presvedčiť na tomto videu, si počas pesničiek Živých kvetov zapchával uši:
>
Na pódiu v sobotu 22. septembra vládla pohoda, podobná tej pri stole, kde nečakali na obsluhu, aby sa jej nakoniec nedočkali ako pri našom stole. Živé kvety sú kapelou, ktorá dnes už vie čo robí a ktorá si je oprávnene sama sebou istá. Z pódia na dosah ruky bol ten fakt rukolapne hmatateľný:
>
V ten večer presvedčili nakoniec aj výhradného fanúšika kapely Desmod. Dokonca aj najmladší syn si dal ku koncu ruky z uší dole.
A ak mám hovoriť za seba, ja som si počas pesničiek pripomínal mnohé spomienky, v ktorých Živé kvety hrali jednu z hlavných úloh. Ako trebárs v tej spomienke na odložené cédečko 4SK v garáži v Stupave alebo v tej na dnes už nefungujúcu krčmu Stoka či v tej jednej na dnes už neexistujúcu televíznu reláciu Pod lampou.
Najnovšie cédečko Bez konca od kapely Živé kvety malo zmysel objednať si už len kvôli tej zajtra ešte existujúcej spomienke ...
